Danka Hurbaničová
Mojim snom bolo vždy urobiť niečo pre dievčatá v Lozorne, kde by bolo spojenie ženskej (resp.dievčenskej) ladnosti pri tancovaní a cvičení, a zároveň aby to všetko pôsobilo ako jeden krásny celok. Už veľa rokov predtým, ako som založila klub v ZŠ, som sledovala iné mažoretky a veľmi som si priala, aby niečo také bolo aj u nás v Lozorne. Mám absolvovanú Ľudovú školu umenia - odbor balet, a ladnosť pohybu mi bola vždy blízka. Ďalej som viedla prípravu ôsmakov na tzv. "venček", kde sme ich spolu s tanečným majstrom učili základy štandartných aj latinsko-amerických tancov, tiež som viedla krúžok džesgymnastiky s dievčatkami na ZŠ. Jednoducho tanec a práca s deťmi je naplnenie môjho životného sna. Meno SOFFI si jednoducho vybrali sami dievčatká, keď som jedného dňa priniesla na tréning zoznam asi 20 mien (zdrobnením mien, mien kvetín a rastliniek...) a oni samé si toto meno vybrali. Od roku 2009 prešlo klubom už asi tak 100-120 dievčat a tento rok je ich 45, vo veku od 3 do 15 rokov. 
 
Viky Hricová
Mažoretkou som sa stala ako 9 - ročná pod vedením terajšej vedúcej a trénerky - Danky Hurbaničovej. S mažoretkovým športom som sa predtým nikdy nestretla, bolo to pre mňa niečo nové a verte mi, že som ani nedúfala že niekedy budem tancovať súťažne. Nebrala som to vážne, brala som to ako moje hobby pretože tanec bol už odmalička mojou vášňou. K mažoretkám som sa dostala prostredníctvom ponuky krúžkov u nás na škole v Lozorne. Hneď ako som tam objavila tento krúžok, ani chvíľu som neváhala a hneď som sa tam prihlásila. Po šiestich pre.mňa osobne veľmi prínosných rokoch prežitých v dobrom kolektíve mám veľa nezabudnuteľných spomienok a hlavne získaných veľa cenných priateľstiev. V roku 2015 som ukončila svoju " mažoretkovú kariéru" a dostala som ponuku byť na pozícii trénerky. Nad touto ponukou som ani chvíľu neuvažovala a hneď som ju s veľkou radosťou prijala pretože práca s deťmi ma neskutočne baví a napĺňa.
 
Arielka Pavlovičová
Volám sa Ariela a som aktívnou trénerkou mažoretiek SOFFI Lozorno. Keď som mala 8 rokov, vytvoril sa na našej škole krúžok mažoretky. Povedala som si prečo to neskúsiť? Vždy ma lákali nové veci, takže som začala chodiť na mažoretky. Najskôr učenie, potom vystúpenia a nakoniec pár absolvovaných súťaží. Hudba, tréningy, vystúpenia, nové choreografie, kostýmy, to všetko bolo úžasné. Po 5 rokoch som si povedala, že je čas skúsiť zase niečo nové. Opustila som mažoretky a začala som sa venovať iným veciam. Môj návrat k mažoretkám bol v rukách osudu.
Skončila som základnú školu, začala som chodiť na strednú, s ktorou prišli noví ľudia, veľa učenia a málo času. Každý môj týždeň vyzeral skoro rovnako. Od pondelka do piatku skoro vstať, ísť do školy, večer zase domov, doma sa naučiť a spať. V sobotu som bola rada, že mám voľno a pokoj, a v nedeľu zase učenie. A takto to išlo stále dokola. No potom nastal veľký zlom. Stala som sa súčasťou DofE. DofE otvára príležitosť mladým ľuďom robiť veci, ktoré chcú v troch oblastiach:  Dobrovoľníctvo, Šport a Talent. Šport a talent som si zvolila veľmi rýchlo, ale čo dobrovoľníctvo? Budem chodiť čítať rozprávky? Budem chodiť pomáhať ľuďom do rôznych centier? Na túto otázku som dlho nevedela odpovedať. Až mi jedného dňa svitlo. Vrátim sa k mažoretkám. Budem im chodiť pomáhať, s čím sa bude dať. Tréningy, súťaže, tam sa vždy niečo našlo. Tak som zašla za vedúcou súboru, Dankou, a predniesla som jej, čo je vo veci. Prvý rok som sa stala v SOFFInkách výpomocnou trénerkou. Teraz, už druhý krásny rok v tomto tíme, som oficiálnou trénerkou a tak ako vždy sa budem snažiť dať zo seba všetko pre tím, všetko pre nás.