Danka Hurbaničová (trénerka kategórie Deti a Kadet)
Mojim snom bolo vždy urobiť niečo pre dievčatá v Lozorne, kde by bolo spojenie ženskej (resp.dievčenskej) ladnosti pri tancovaní a cvičení, a zároveň aby to všetko pôsobilo ako jeden krásny celok. Už veľa rokov predtým, ako som založila klub v ZŠ, som sledovala iné mažoretky a veľmi som si priala, aby niečo také bolo aj u nás v Lozorne. Mám absolvovanú Ľudovú školu umenia - odbor balet, a ladnosť pohybu mi bola vždy blízka. Ďalej som viedla prípravu ôsmakov na tzv. "venček", kde sme ich spolu s tanečným majstrom učili základy štandartných aj latinsko-amerických tancov, tiež som viedla krúžok džesgymnastiky s dievčatkami na ZŠ. Jednoducho tanec a práca s deťmi je naplnenie môjho životného sna. Meno SOFFI si jednoducho vybrali sami dievčatká, keď som jedného dňa priniesla na tréning zoznam asi 20 mien (zdrobnením mien, mien kvetín a rastliniek...) a oni samé si toto meno vybrali. Od roku 2009 prešlo klubom už asi tak 100-120 dievčat a tento rok je ich 45, vo veku od 3 do 15 rokov. 
 
Viky Hricová (trénerka kategórie Junior)
Mažoretkou som sa stala ako 9 - ročná pod vedením terajšej vedúcej a trénerky - Danky Hurbaničovej. S mažoretkovým športom som sa predtým nikdy nestretla, bolo to pre mňa niečo nové a verte mi, že som ani nedúfala že niekedy budem tancovať súťažne. Nebrala som to vážne, brala som to ako moje hobby pretože tanec bol už odmalička mojou vášňou. K mažoretkám som sa dostala prostredníctvom ponuky krúžkov u nás na škole v Lozorne. Hneď ako som tam objavila tento krúžok, ani chvíľu som neváhala a hneď som sa tam prihlásila. Po šiestich pre.mňa osobne veľmi prínosných rokoch prežitých v dobrom kolektíve mám veľa nezabudnuteľných spomienok a hlavne získaných veľa cenných priateľstiev. V roku 2015 som ukončila svoju " mažoretkovú kariéru" a dostala som ponuku byť na pozícii trénerky. Nad touto ponukou som ani chvíľu neuvažovala a hneď som ju s veľkou radosťou prijala pretože práca s deťmi ma neskutočne baví a napĺňa.
  
 
 

 
 
Adrianka Garajová (trénerka kategórie Kadet)
Keď som bola prváčka, na ZŠ v Lozorne vznikol krúžok mažoretiek. Ako každé zvedavé dieťa som sa samozrejme musela prihlásiť a vyskúšať tento neznámy šport na vlastnej koži. Vôbec by mi však vtedy nenapadlo, že to prerastie do srdcovej záležitosti, ktorá mi v mnohých ohľadoch zmení život. Už v časoch, kedy som ešte len tancovala, som rada pomáhala s vymýšlaním choreografií a chodievala som pomáhať našej vedúcej Danke do škôlky s deťmi. Bavilo ma s nimi pracovať a neskôr postupne sledovať, ako sa posúvajú ďalej a ďalej. Keď prišlo na ukončenie mojej kariéry ako mažoretky, nerozmýšľala som ani sekundu a hneď som siahla po oficiálnom poste pomocnej trénerky a neskôr sa zo mňa stala plnohodnotná trénerka. Mažoretky sú totižto krúžok, ako žiadny iný. Byť mažoretkou nie je len chodiť na tréningy a sútaže a natriasať sa v pekných šatách s paličkou v ruke. Byť mažoretkou znamená milovať hudbu, tanec, svoju mažo-rodinu, ráno sa zobúdzať a večer zaspávať s tým, že robím to, čo milujem a robím to najlepšie ako viem.
 
 
Paulínka Výboštoková (trénerka kategórie Kadet)
Mažoretkám sa venujem od svojho malička, začiatky boli ťažké, plné trápení, avšak časom sa z toho stala moja záľuba. Mnohokrát som si povedala, že už mám dosť a nezvládlam to, ale potom som si povedala, že to je moja láska a zostala som. Mažoretkám sa venujem už 10 rokov a stále sa učím nové veci a snažím sa zlepšovať. Tanec mi prirástol k srdcu a neviem si už predstaviť život bez neho, a preto som sa rozhodla ho posúvať ďalej a rozdávať túto lásku, pretože je dôležité deťom ukázať, že si musia nájsť vášeň, ktorá ich bude napĺňať a robiť šťastnými.
 
Leuška Rybárová (asistentka trénerky kategórie Deti a trénerka kategórie Kadet)